Skočiť na hlavný obsah

S nami ste vždy o krok vpred

Súdny dvor EÚ sa postavil na stranu zamestnancov

19 June 2019

Dňa 14. mája 2019 rozhodol Súdny dvor Európskej únie o povinnom zavedení elektronického systému, umožňujúceho evidenciu pracovného času zamestnancov. Toto rozhodnutie znamená zásadnú zmenu v systéme a forme vedenia evidencie pracovného času v európskom priestore.

Zaznamenávanie pracovného času má byť v členských štátoch EÚ realizované hodnoverným a objektívnym spôsobom, schopným overiť nielen skutočné množstvo odpracovaného času, ale aj dodržiavanie legislatívnych ustanovení o najvyššej prípustnej dĺžke pracovného času. Zamestnávatelia, ktorí dosiaľ nevyužívali evidenčný mechanizmus s uvedenými atribútmi, budú musieť vynaložiť nemalé finančné prostriedky na zabezpečenie účinného a spoľahlivého merania odpracovaného času svojich zamestnancov. 

Zamestnanci by sa na základe tejto zmeny mali dočkať zvýšenia ochrany svojich práv, a to najmä v súvislosti s dodržiavaním maximálne prípustnej dĺžky pracovného času a minimálnej doby odpočinku, a s tým súvisiace spoľahlivé určenie dĺžky práce nadčas. Detailná evidencia pracovného času môže byť efektívnym nástrojom pri bránení práv zamestnancov, prípadne pri uplatňovaní ich nárokov v súdnom spore. 

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa dotkne aj slovenských zamestnávateľov. Zákonník práce v súčasnosti ustanovuje povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a pracovnej pohotovosti, a to takým spôsobom, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec odpracovaného časového úseku. Formu takejto evidencie však zákonník neustanovuje. V praxi je bežné vedenie tzv. knihy dochádzky, ktorú však nemožno v celom rozsahu považovať za hodnovernú evidenciu pracovného času, pretože z nej nemožno určiť, či ide o prácu nadčas, nočnú prácu atď. Vzhľadom na aktuálny rozsudok Súdneho dvora EÚ sa preto nemožno prikloniť k tomu záveru, že takto vedená evidencia spĺňa všetky požiadavky kladené na hodnovernosť a spoľahlivosť preukázania skutočne odpracovaného času zamestnancov.

Uvedené rozhodnutie predstavuje podstatný zásah do štruktúry a spôsobu vedenia pracovného času zamestnancov, a to vo väčšine spoločností so sídlom v členských štátoch EÚ. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je záväzné a účinné vo vzťahu ku všetkým členským štátom. Spôsob a detaily jeho premietnutia do vnútroštátneho práva si však určí každý členský štát sám.

Nespochybniteľným prínosom tohto rozhodnutia je zvýšený dôraz na ochranu práv zamestnancov, dodržiavanie minimálnej doby odpočinku, ochrany zdravia pri práci, či posilnenie pozície zamestnancov v prípadných pracovnoprávnych sporoch ohľadom skutočne odpracovaného pracovného času. Negatívom môže byť, vzhľadom na enormné množstvo spracúvaných údajov zamestnancov, zvýšené náklady na zavedenie spoľahlivej evidencie pracovného času a zvýšené riziko ohrozenia bezpečnosti spracúvania osobných údajov zamestnancov.

Komentár partnera

Uvedené rozhodnutie predstavuje jedno z najdôležitejších rozhodnutí európskych súdnych inštancií v oblasti pracovného práva vôbec. Súdny dvor EÚ tým, že sa jednoznačne postavil na stranu zamestnancov, reaguje na aktuálnu situáciu na trhu práce, predovšetkým však na výrazné posilnenie zamestnaneckého statusu vo vzťahu k zamestnávateľom. Členské štáty EÚ stoja pred neľahkou úlohou, a síce nielen definovať spôsoby vedenia pracovného času, ale predovšetkým úplne zmeniť spôsob nazerania na evidenciu pracovného času a s tým súvisiace akceptovanie jeho maximálne prípustnej dĺžky.