Skočiť na hlavný obsah

S nami ste vždy o krok vpred

Nová smernica o autorskom práve – kontroverzia či diskriminácia?

18 April 2019

Poslanci Európskeho parlamentu na svojom zasadnutí dňa 26. marca 2019 schválili smernicu č. 2016/0280 (COD) o autorskom práve na digitálnom jednotnom trhu. Týmto hlasovaním sa tak spečatila trojročná legislatívna tortúra jednotnej európskej úpravy autorského práva. 

Návrh smernice dlhodobo vyvolával polemiku v radoch odbornej i laickej verejnosti, a to predovšetkým kvôli svojmu striktnému postoju vo vzťahu k získavaniu a poskytovaniu informácií a s tým súvisiacu hrozbu obmedzovania práva na slobodu prejavu.

Prečo je smernica kontroverzná

Základným cieľom smernice je regulovať množstvo nepôvodných diel na internete, posilňovať bezpečnosť kybernetického priestoru a chrániť autorov literárnych, hudobných a audiovizuálnych diel pred zásahom do ich práv a oprávnených záujmov. Podčiarkuje sa pritom aj potreba zamedzenia rozdrobenosti vnútorného trhu Európskej únie a potreba stierania rozdielov medzi režimami úpravy autorských práv jednotlivých členských štátov.[1]

Želateľným výsledkom prijatia smernice má byť obnovenie tzv. „rovnováhy síl“ autorov diel na jednej strane a vydavateľov týchto diel na strane druhej. Neopomenuteľnou výhodou novej úpravy má byť taktiež zlepšenie prístupu ku kultúrnemu dedičstvu. Knižnice, archívy či univerzity budú môcť zverejňovať diela, ku ktorým majú zákonný prístup[2] bez obmedzenia. Múzeá taktiež nebudú musieť žiadať súhlas so zverejňovaním fotografií vystavovaných predmetov, ako sú napríklad staré maľby či sochy.

Dotknuté subjekty však nadšenie z novej právnej úpravy nezdieľajú, pričom sú voči skutočným účinkom smernice skôr skeptické. Smernica totiž masívnym spôsobom administratívne a finančne zaťažuje vydavateľov autorských diel. 

Naopak, väčšej ochrany sa dočkali samotní autori. Najväčšiu polemiku vyvolávajú články 11 a 13 smernice zamerané na ochranu a podmienky použitia chráneného obsahu autorských diel. 

Článok 11 smernice

Prevádzkovatelia platforiem, prostredníctvom ktorých dochádza k zverejňovaniu autorských diel, sú povinní vynaložiť čo najväčšie úsilie na preventívnu ochranu všetkého, čo môžu užívatelia na ich platformu nahrať. Podľa odporúčaní ide predovšetkým o aplikáciu „filtrov“, ktoré dokážu zabrániť nahrať nepôvodný autorský materiál, prípadne materiál už chránený autorskými právami.[3]

Cenzúra diel na základe ich (častokrát možnej) podoby s dielom chráneným autorským právom je nešťastným spôsobom predídenia porušenia autorských práv a súčasným porušením základných ľudských práv.[4]

Závažným problémom je, že náklady na zavedenie a vývoj filtrov sú enormné a v prípade malých a stredných podnikov môžu mať až likvidačné následky. Spomenieme, že služba YouTube v minulosti minula viac ako 100 miliónov dolárov na vývoj súčasného systému identifikácie obsahu, ktorý má za úlohu identifikovať materiál chránený autorskými právami. Ako prax ukazuje, tento systém vykazuje rôzne chyby, a preto je jeho spoľahlivosť pochybná. 

Článok 13 smernice

Ďalším negatívom prijatej smernice je finančné zaťaženie vydavateľov autorských diel. S cieľom minimalizácie rozdielov v postavení autorov a vydavateľov majú členské štáty povinnosť zabezpečiť, aby boli autori za poskytnutie licencií (vo forme licenčných zmlúv) odmeňovaní. Autori dokonca budú môcť žiadať od vydavateľa dodatočné plnenie v prípade, ak je pôvodne dohodnutá odmena neprimerane nízka.[5]

Čo sa bude považovať za primeranú odmenu vo vzťahu k poskytnutiu licencie smernica nešpecifikuje. Dávame do pozornosti, že totožnú povinnosť platenia odmien autorom zaviedlo pred pár rokmi aj Španielsko. Výsledkom bolo, že najväčší poskytovateľ internetových služieb Google svoju službu Google News pre používateľov v Španielsku zrušil.

V prípade, že vydavateľ nevyvinul dostatočnú snahu o filtrovanie obsahu autorských diel, prípadne neuzavrel licenčnú zmluvu s autorom diela alebo nevyplatil primeranú odmenu, zakladá to dôvod na vyvodenie zodpovednosti voči samotnému vydavateľovi. Kvôli nedostatku konkrétnych detailov upresňujúcich dané legislatívne podmienky sa očakáva, že podrobnosti určia až jednotlivé transpozičné právne predpisy členských štátov, prípadne súdna prax.

Na čo nebude licencia potrebná

Licencia nebude potrebná na zverejnenie hypertextových odkazov a jednotlivých slov, fráz, prípadne veľmi krátkych úryvkov, ktoré sú zobrazované spolu s hypertextovými odkazmi. Úlohou týchto krátkych úryvkov má byť jedine informovanie užívateľa o tom, čo sa skrýva pod uvedeným hypertextovým odkazom. Čo v praxi znamená „krátky úryvok“ zodpovie podľa všetkého až súdna prax. Do toho času bude hypertextové spojenie s krátkym úryvkom považované za diskutabilné a oprávnenosť jeho použitia za právne nejednoznačnú.

Určité výnimky sa vzťahujú aj na „malých vydavateľov“,[6] ako aj na uverejňovanie užívateľských komentárov, karikatúr, tzv. memes, paródií a citácií. Nahrávanie diel do online encyklopédií, ako napríklad Wikipedia, prípadne prispievanie do databáz GIF bude taktiež automaticky vyňaté spod pôsobnosti smernice. 

Transpozícia smernice do slovenského práva

Dátum nadobudnutia účinnosti smernice je naplánovaný na rok 2021.[7] Vychádzajúc z transpozičnej praxe smerníc Európskeho parlamentu a Rady sme toho názoru, že novo prijaté pravidlá sa do vnútroštátnej slovenskej legislatívy budú preklápať komplikovane. Môže za to nielen nejednoznačnosť pojmov uvedených v smernici, ale aj konzervatívne nazeranie na problematiku autorského práva na Slovensku. 

Pri riešení optimálneho nastavenia licenčných podmienok zverejnených diel v online priestore bude preto potrebné prihliadnuť aj na osobitosti a špecifiká samotnej problematiky autorského práva v jednotlivých európskych regiónoch. Starostlivé posúdenie možností právnej ochrany vydavateľov či samotných autorov môže zabrániť udeleniu pokuty v rádovo miliónoch eur.

[1] Dôvodová správa smernice, časť 1 [Kontext návrhu]

[2] Dostupné na https://libereurope.eu/blog/2019/03/29/new-european-copyright-directive-a-detailed-look/ 

[3] Pozn.: Spoločnosť Google používa systém s názvom Content ID, ktorý funguje na princípe odtlačku prsta.

[4] Viď článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (1948); článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1992); článok 17 Listiny základných práv a slobôd; článok 11 Charty základných práv Európskej únie a pod.

[5] Dostupné na http://www.europarl.europa.eu/pdfs/news/expert/2019/3/press_release/20190321IPR32110/20190321IPR32110_en.pdf

[6] „Malými vydavateľmi“ sa rozumejú vydavatelia, ktorí fungujú menej ako tri roky, majú menej ako päť miliónov užívateľov a majú obrat menší ako 10 miliónov eur.

[7] Viď článok 21 ods. 1 smernice.

Komentár partnera

Jednotnosť európskeho digitálneho trhu a rozšírenie online prístupu sú dlhodobými strategickými cieľmi Európskej únie. Cielené opatrenia smerujúce k fungujúcemu, modernému digitálnemu priestoru, striktne reflektujúcemu na aktuálne problémy autorskoprávnej ochrany sú jedným z atribútov stabilnej a fungujúcej Európy. Napriek nepochybne pôsobivej snahe Európskeho parlamentu regulovať množstvo autorských diel v online priestore s cieľom zamedzenia zverejňovania nepôvodných diel od prípadných neautorov nemožno opomenúť negatíva takejto plošnej úpravy. 

Prvým je extrémna administratívna a s tým súvisiaca finančná náročnosť v súvislosti s vyhotovovaním licenčných zmlúv a následným plnením zo strany vydavateľov. Výška odplaty je v smernici formulovaná len približne; veľmi vágne sú tiež formulované definície diela, ktoré bude podliehať licencii. Druhým najzávažnejším problémom je povinné používanie filtrov schopných rozlišovať uploadovaný materiál. Náklady za prevádzku a inováciu takýchto filtrov môžu mať vo vzťahu k menším až stredným podnikom likvidačné následky. 

Slovenský zákonodarca stojí pred neľahkou úlohou zladiť znenie a účel smernice s vnútroštátnou legislatívou. Musí sa pritom vysporiadať s eventuálne ohrozovaným právom na slobodu prejavu, upraveným vo viacerých medzinárodných dokumentoch, ako aj v článku 26 Ústavy SR. Taktiež musí zohľadniť medzinárodné špecifiká a osobitosti autorskoprávnej ochrany. Je preto potrebné, aby smernicu transponoval s mimoriadnou obozretnosťou. Mechanizmus ochrany diel v digitálnom priestore, prax kompetentných štátnych autorít a ďalšie európske trendy vo vývoji autorskoprávnej ochrany budeme i naďalej monitorovať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že problematika práv duševného vlastníctva a špeciálne autorského práva je komplexnou a predovšetkým zložitou témou, vyžadujúcou si starostlivý a profesionálny prístup. Advokátska kancelária UFGB poskytuje kvalitné právne poradenstvo aj v oblasti práv duševného vlastníctva a mediálneho práva. V prípade Vašich otázok sme Vám plne k dispozícii.